Peludello(-de-Ziz)
Pilosella ziziana
Asteraceae Compositae
Nom en français : Piloselle de Ziz.
Descripcioun :La peludello-de-Ziz se rescontro dins li tepiero seco de Prouvènço séusouso fin qu'à 2200 m dins lis Aup. Coume lis àutri peludello o esparello èi pas trop bèn couneigudo subretout que douno proun d'èr à la classico peludello-en-paumo, Pilosella cymosa. Pamens es uno planto coumuno que flouris pulèu d'ouro à la primo. Se recounèis à sis enflourejado mens sarrado d'ounte parton de cambo sus li coustat. Li fueio soun peréu pu agudo e pu verdo o verdalo. Coumpara emé la peludello-en-paumo que ié sèmblo proun.
Usanço :Couneissèn pas d'usanço particuliero pèr aquelo planto. Escriéure au site se n'en sabès mai.
Port : Erbo
Taio : 30 à 80 cm
Fueio : basalo
Tipe bioulougico : Emicriptoufite
Cicle bioulougico : Planto renadivo
Gènre : Pilosella
Famiho : Asteraceae
Famiho classico : Compositae
Tribu : Cichorieae
Ordre : Asterales
Coulour de la flour :
Jauno
Petalo : >6
Ø (o loungour) enflourejado : 1 à 1,5 cm
Flourido : Printèms
- Estiéu
Sòu : Si (Ca)
Autour basso e auto : 100 à 2200 m
Aparado : Noun
Mai à juliet
Liò : Tepiero seco
- Bos clar
- Ermas
Estànci : Mesoumediterran à Subaupen
Couroulougi : Éurasiatico-Cèntre-Ouèst
Ref. sc. : Pilosella ziziana (Tausch) F.W.Schultz & Sch.Bip., 1862
(= Hieracium zizianum Tausch, 1828 )
Serento
Picea abies
Pinaceae
Àutri noum : Serénta, Sarento, Sourento, Serinte, Sùfi.
Noms en français : Epicéa, Épicéa commun.
Descripcioun :Pèr pas s'engana emé lou sapin fau regarda coume soun lis aguio o peréu li pigno (o vacheto). Li fueio de la serento soun estacado tout à l'entour de la ramo coume uno brosso, au contro de li dóu sap que soun tóuti dins lou meme plan coume un penche. De nouta pamens qu'acò marcho pas pèr d'ùni sap fourestié (coume Abies pinsapo). Li pigno pendoulon, alor qu'encò dóu sap, quouro li poudès vèire, se tènon bèn drecho.
Usanço :I'a touto meno d'utilisacioun dóu bos segound sa qualita. La pegoulo (resino) èi di proun vulneràri. Foundudo, servié, à passa tèms, pèr sougna li tigno (J.-R. Fortoul). Li jóuini fueio soun manjadisso (ensalado, pèis), an lou goust de citroun.
Port : Aubre
Taio : 10 à 50 m
Fueio : aguio escaumo
Tipe bioulougico : Faneroufite
Cicle bioulougico : Planto renadivo
Gènre : Picea
Famiho : Pinaceae
Ordre : Pinales
Coulour de la flour :
Roso
Petalo : ges
Ø (o loungour) flour : Pancaro entresigna
Flourido : Printèms
- Estiéu
Sòu : Ca
Autour basso e auto : 600 à 2200 m
Aparado : Noun
Abriéu à juliet
Liò : Sapiniero
Estànci : Mountagnard à Subaupen
Couroulougi : Éurasiatico
Ref. sc. : Picea abies (L.) H.Karst., 1881